Blog

Podmienkou správnej činnosti osmotických zariadení na čistenie vody je ochrana membrány mechanickými filtrami ako aj filtrami s aktívnym uhlím.
Úlohou mechanických filtrov je zadržiavať vo vode nerozpustené sedimenty ako piesok, íly, bahno, železná hrdza atď. Ich opotrebovanie je závislé od stupňa zašpinenia (mútnosti) lokálnej vody ako aj od jej spotreby.

Minerálne vody by nemali nikdy tvoriť základ pitného režimu, ale byť len jeho doplnkom. Pokiaľ už pijete minerálnu vodu, dajte prednosť vode prírodnej, nesladenej, pokiaľ možno nesýtenej CO2, a mali by ste striedať jednotlivé druhy a v priemere nepiť viac ako približne 0,5 litra denne.

Prostredníctvom minerálnej vody – v závislosti od mineralizácie – je možné doplniť do organizmu určité minerálie. Takýto spôsob je vhodný zvláš pre ľudí, ktorí trpia nedostatkom minerálnych látok.

Ako je všeobecne známe, mali by sme veľa piť. A tým najlepším prostriedkom je voda.

Ale vode z vodovodného kohútiku nemá veľkú dôveru, a často nie je ani chutná. I keď musí spĺňať hygienické normy, cestou do domácnosti ju čaká cesta cez potrubia a nachádza sa v nej zbytkový dezinfekčný prostriedok (chlór) a jeho zlúčeniny.

Olovo, kadmium a zinok sa ukladajú v obličkách, pečeni i kostiach. Je to len otázka času, kedy táto „časovaná bomba“ vybuchne.
Obyvatelia starovekého Rímu stratili rozum nie kvôli neobmedzenej neviazanosti, ale následkom olovnatosti.
Sami si boli na vine: vodovodné potrubia boli z olova, víno a pokrmy sa požívali z oloveného náradia. Rakovinotvorné olovo sa usádzalo v mozgu a spôsobovalo psychické choroby.

Počas dlhej histórie biologického života na Zemi, ktorú môžeme merať v miliónoch rokov, sme s nikdy doteraz nestretli s novým problémom, ktorý spôsobujú milióny chemických zlúčenín vyrábaných v tisíckach súčasných laboratórií a tovární (súčasná veda ich eviduje viac ako 6 miliónov).
Tieto zlúčeniny sa nevyhnutne dostávajú do prírodného prostredia človeka, ktorého základnou prírodnou časťou sú podzemné, povrchové a tiež hlbinné vody.

Múdrejší si poradia s problémom znečistenej vody tým, že jednoducho dbajú o čistotu zdrojov, z ktorých sa odoberá pitná voda.

Opäť je to záležitosť náležitej informácie, ako aj širokému ekologickému vzdelávaniu, ktoré u nás chýbajú. V uvedomelých spoločnostiach je neprípustná otrava povrchových a studničných vôd odpadmi a všelijakými znečisteniami.

Avšak opäť – zodpovednosť za to pociťujú a chápu všetci bez výnimky.

Dokazovať, že voda je nevyhnutná pre všetok život, a teda aj človeka – je vzhľadom na súčasnú úroveň vedy úplne nepotrebné.

Demografická explózia, ktorou sa začalo devätnáste storočie, a ktorá nastolila priamo neohraničenú urbanizáciu, industrializáciu a intenzifikáciu v poľnohospodárstve, pohrozila stredozemským (kontinentálnym) zásobníkom povrchových vôd, ktoré predstavovali základný prameň vody, slúžiacej uspokojovaniu potrieb človeka.

Voda, ktorá je najlepším rozpúšťadlom, ktoré poznáme v prírode, pohlcuje a rozpúšťa najviac chemických zlúčenín.
Od dávnej minulosti úplne čistá voda, ktorá dopadá na zemský povrch v podobe dažďa, snehu alebo ľadovca, rozpúšťa niektoré minerálne soli, nachádzajúce sa v skalách tvoriacich zemskú kôru. Tento proces trvá už miliardy rokov.

To, čo tečie z vodovodu, určite už nie je voda. Táto pravda akokoľvek opakovaná mnohými vedeckými autoritami, napr. Prof. Ján Dojlidom z ImiGW, ekológom Bogdanom Lypom či celým štábom špecialistov zo Štátneho ústavu Hygieny na čele s docentom Štefanom Maziarkom, žiaľ nepreniká k väčšine ľudí – zvlášť k tým, ktorí za stav našej vody z vodovodov sú zodpovední.